Založenie FB stránky!

Kontrolujte na www.facebook.com/dilemaslovakocesky

Vínna klobása na čiernom pive

Vínnu klobásu som kedysi vôbec nepoznala. Až po presťahovaní sa do ČR som sa v obchode dívala na toto dlhé niečo. Sama o sebe nemá nejakú výraznú chuť, ale keď sa dobre urobí, je výborná. Česká wiki o nej píše toto:

"Vinná klobása je tradiční česká uzenina, příbuzná bavorské bílé klobáse. Vyrábí se z vepřového, někdy i telecího masa, které se jemně umele, přidají se rohlíky namočené v mléce, bílé víno, muškátový květ a citrónová kůra. Hmota se naplní do přírodního střívka. Klobásy nejsou tepelně opracované, proto se musejí co nejdříve zkonzumovat. Nejčastěji se stočí do spirály, která se zajistí špejlí a opeče na rozpáleném tuku. Protože vznikne červené kolo připomínající Slunce, bývá vinná klobása tradičním vánočním jídlem jako oslava slunovratu."

No a toto je môj najobľúbenejší recept z vínnej klobásy.

Suroviny:

asi 1 kg vínnej klobásy

200 g anglickej slaniny

200 g paradajkového pretlaku

200 ml čierneho piva

2 cibule

4 strúčiky cesnaku

Postup:

Z vínnej klobásy stočíme asi 20 slimákov (v prstoch oddelíme vnútro črievka, zatočíme a potom črievko prerežeme) a zopneme ich špáratkom (uvidíte, s akými veľkými slimákmi sa vám bude dobre pracovať; mne boli minule špáratka krátke, tak nabudúce asi použijem špajdľu).

Tieto slimáky opečieme na oleji a presunieme ich do zapekacej misy. Do oleja na panvici hodíme rezance slaniny, keď sa trochu vyškvarí, pridáme nakrájanú cibuľu a cesnak, smažíme asi 5 minút. Potom pridáme pretlak a pivo, zamiešame a touto zmesou zakryjeme klobásky. Zapečieme v rúre 15-20 minút.

Ako prílohu mám najradšej zemiakovú kašu, dobrý je k tomu aj šalát z čerstvej alebo nakladanej zeleniny. A zapijeme pivom, ktoré nám zostalo z varenia!

Čo nájdete na tomto blogu?

A) historky z bežného života, niekedy aj vtipné. O tom, keď použijem nesprávne české slovo, keď mi niekto nerozumie alebo keď sa Čech snaží hovoriť po slovensky.
B) keďže mám 15-mesačného syna, na ktorého hovorím dvojjazyčne, som zvedavá, akou rečou prehovorí. Budete to môcť so mnou sledovať.
C) + D) niekedy som nútená vyhľadať si informácie, ako to teda s tou českou gramatikou je. Nie vždy mi totiž rodený Čech dokáže poradiť. Takže možno aj pre vás tieto informácie budú užitočné. A občas zistím, že aj v tej slovenčine nejak plávam...
E) + F) mám dojem, že každý správny blog musí obsahovať niečo o varení a jedle. Nebudem teda pozadu a jedna z tém budú špeciality či výnimočné veci zo slovenskej a českej kuchyne.
G) "Slovak friendly" miesta v ČR (asi najviac v Prahe) alebo kde všade môžete počuť slovenčinu.

Vegánska kaviareň VEG TEG

Keď som vo VEG TEG bola prvýkrát (v deň otvorenia tejto pražskej kaviarne), nepočula som ani jedno české slovko - a to som tam stretla minimálne piatich ľudí - takže naozaj "Slovak friendly" miesto. Nájdete ho blízko náplavky na adrese Trojická 8.

Ich príspevky na Facebooku mi pripomínajú moju českoslovenčinu. Dnes majú v ponuke napríklad "borůvkové srdiečka s jogurtom", videla som už aj "čokoládovo arašídový koláč", "Jáhelník, čo v sebe skrýva jablká, mak, broskev" apod.
Mimochodom, personál je veľmi príjemný a ústretový, jedlá výborné, prostredie štýlové (mimo iného sa aktuálne môžete pokochať umením pri príležitosti výstavy obrazov!). Keďže kávu nepijem, tú som neochutnala, ale vraj je tiež super (Doubleshot). Navštívte toto miesto a posúďte sami. Ja odporúčam.

Ťapi-ťap, paci-pac a podobne

Náš 15-mesačný syn má otca Čecha a mamu Slovenku, oba občianstva, národnosť neviem akú (tiež obe?) a väčšinu svojho života pobýva v Českej republike. Jeho otec s ním hovorí čisto česky a ja československy. Už niekoľkokrát som si dala predsavzatie, že na neho budem hovoriť len v jednej reči (prípadne doma slovensky a na verejnosti česky), ale tento cieľ je pre mňa nesplniteľný. Stále tie dva jazyky miešam. A pýtam sa samej seba, nakoľko mu tým v hlave pôsobím chaos.
Moja bývalá kolegyňa (tiež Slovenka vydatá za Čecha v Čechách) sa deťom do šiestich mesiacov života prihovárala len v slovenčine a potom im všetky veci prekladala do oboch jazykov (napr. "obujeme si topánočky, botičky"). Možno dobrý model, ale ani ten nie som schopná dodržať. Keď čítame knižku, hovorím "aha beruška, lienka" alebo "tu je žížala, dážďovka", ale na prechádzke, prípadne v rýchlom každodennom živote sa obmedzím len na jeden jazyk (ten, ktorý mi práve príde na rozum).
A tak som zvedavá, v akom jazyku náš Honzík prehovorí. Zvuky, ktoré z neho zatiaľ vychádzajú (ako napr. "tata", "mama", "bé", "mimi"), znejú vcelku česky aj slovensky (až na jasne české "ne"). Ale aj tak sme už narazili na nedorozumenia. Ja som ho učila tlieskať "ťapi-ťap" a moja kamarátka od neho chcela "paci-pac" (o ťapkaní Češi hovoria, až keď dieťa začne chodiť). Keď ma hladká, hovorím mu, že robí "moja-moja" a iná kamarátka sa ho pýtala, či už vie urobiť "malá-malá".
V každom prípade by ma zaujímalo, ako s deťmi rozprávate vy ostatní Čechoslováci a Slovákočeši. A ako by to malo byť správne? Všetky články, čo som kedy našla o bilingválnej výchove, sú totiž o jazykoch, ktoré nie sú tak príbuzné ako slovenčina a čeština.

Vokáň

Keď môj muž čítal Prvý príspevok na tomto blogu, opýtal sa ma: "Co je to vokáň?". No vidíte, a to má Slovenku za ženu už niekoľko rokov. Pre tých, ktorí majú podobnú otázku ako on, píšem vysvetlenie.

Vokáň je také zaujímavé diakritické znamienko, ktoré vyzerá ako strieška.

Ako slovenská wiki píše, toto znamienko označuje zmenený prízvuk alebo výslovnosť písmena... Používa sa najmä v písanej gréčtine, francúzštine, nórčine, portugalčine, slovenčine a ďalších jazykoch.

V slovenčine sa píše nad písmenom "o" a mení sa ním výslovnosť na "uo". A na klávesnici sa nachádza tam, kde ja narážam na "ů".
V akých slovách ho napríklad nájdete? Napadá mi môj, kôň, môcť, vôľa ... a už nič. Keď niečo píšem na českej klávesnici, tak mám pocit, že je všade. A zrovna teraz mi nič nepríde na rozum! Doplníte ma?

Po prvé, poprvé, za prvé, zaprvé?

Písanie tohto blogu ma núti okrem iného aj k tomu, aby som sa vzdelávala v českej a slovenskej gramatike.
Dočítala som sa, že všetky slová napísané v názve tohto príspevku, v češtine existujú. Ale v slovenčine je správne len "po prvé".

Citácia z českej a slovenskej internetovej jazykovej poradne:

Zvláštním typem jsou příslovečné spřežky vzniklé spojením předložek s číslovkami (po páté – popáté) nebo některými zájmeny (po každé – pokaždé), které se však většinou píšou zvlášť, a to především pokud jde o číselné údaje vyšší hodnoty. Zápis obojím způsobem je však možný u všech: za prvé – zaprvé, po prvé – poprvé, po patnácté – popatnácté. Lze však říci, že čím delší je číslovka, tím spíše ji budeme psát zvlášť – po dvacáté páté apod.

(O tom, čo sú to "spřežky" niekedy nabudúce.)

Pri výpočte bodov vyjadrených radovými číslovkami (po prvé, po druhé, po tretie) alebo hláskami (po a, po b, po c) je správne použitie predložky po a nie predložky za.

Halušky (pre lenivých a zaneprázdnených)

Čím iným by som mohla odštartovať kapitolu o slovenských a českých špecialitách, ak nie haluškami?
Priznám sa k dvom veciam nehodných Slovenky. Po prvé, ako malá som vôbec nemala rada bryndzu (teraz ju už celkom znesiem). A po druhé, ešte nikdy som neuvarila halušky zo zemiakov. Uprednostňujem jednoduchšiu verziu, keďže sa mi nechce šúpať zemiaky.

Ako na to? Cesto pripravíme zmiešaním:
• asi trištvrte litra zákysu (CZ kyšky) alebo niečoho iného kyslomliečneho (napr. acidofilné mlieko, ale nie je dobré, aby bolo nízkotučné)
• 0,5 kg polohrubej múky
• 1 vajca
• soli (množstvo podľa toho, kto ako solí, či metódou pokus-omyl).

Potom chytíte "haluškovač".

Cesto cezeň pretlačíte do osolenej vriacej vody (moja starká halušky do vody hádže z drevenej podložky nožom, ale pre našu generáciu je to príliš pracné). Keď halušky vyplávajú na povrch, ešte chvíľu ich necháme povariť a potom vylovíme sitkom (príp. premyjeme vodou, čo ja nerobím). Ďalej už len zamiešame s pripravenou bryndzou / kapustou / syrom.
Bryndzu / syr si vopred roztlačíme s horúcim mliekom a smotanou. Kyslú kapustu vyžmýkame (ak je veľmi kyslá, tak ešte premyjeme vodou) a polejeme rozpustenou slaninkou.

Na fotke sú halušky bryndzové. Ale nikdy nerobím len jeden druh. Vždy k nim urobím aj kapustové alebo syrokrémové.

(CZ: Neviete, čo je to Syrokrém? Slovenský smotanový tavený syr, niečo ako v Čechách Apetito. Toto označenie u mňa tak zdomácnelo, že doteraz nepoviem halušky "syrové", ale "syrokrémové". Ako som sa dozvedela na stránkach spoločnosti, ktorá Syrokrém aktuálne vyrába, historicky bola táto značka veľmi regionálna a takmer celá produkcia sa rozpredala výhradne na strednom Slovensku. Takže ako správna "Stredoslovenka" tie halušky musím volať "syrokrémové"!)

K bryndzovým haluškám sa ale pojí jedna nezabudnuteľná historka s našimi českými kamarátmi, ktorých sme raz na večeru pohostili práve haluškami. Vrhli sa najviac na tie bryndzové a opájali sa ich vôňou, pričom jeden z nich hovorí niečo v tomto zmysle: "Miluji tu vůni... voní to jako zvratky, že? Je to úžasné!"

Ak vám halušky zostanú do druhého dňa, možete si ich trochu opiecť na oleji a rozbiť na ne vajíčko.

Voda v záchode

Včera večer sme šli s mužom kúpať malého. On dieťa na rukách, ja som sa snažila nastaviť vodu, aby bola tak akurát teplá. Popri tom som si uvedomila, že počujem, ako zase preteká záchod (v ten deň to už bolo po niekoľkýkrát). A tak som poznamenala: "Ten záchod zase protíká!" a po krátkej odmlke vyplnenej neistotou, či som použila správne české slovo som dodala "Nebo přetíká?".

A moj muž s ľadovým kľudom hovorí: "No doufám, že jenom protíká a ne přetíká!"

Počujúc túto vetu som hneď vedela, ako to má byť správne a predstavila som si, ako by vyzeral "přetíkající" záchod a že by to teda bolo o dosť nepríjemnejšie.
V slovenčine máme len predponu pre-, takže podobné nedorozumenia nehrozia. A aj keď mám dosť dobrý jazykový cit, české predpony pro- a pře- mi stále robia problém. Asi im venujem samostatný článok.

Prvý príspevok

Zakladám si blog. Po niekoľkých týždňoch, čo mi nápady vírili hlavou, sa tieto myšlienky stávajú skutočnosťou. Je to dobrodružné - vytvoriť niečo, o čom úplne presne neviete, ako to bude fungovať a akým životom to bude žiť.
Chcem písať o tom, čo prežívam ako Slovenka žijúca v Čechách, predovšetkým o jazykovej otázke. My Čechoslováci, resp. Slovákočeši, sme v tomto trochu rozdvojené osobnosti. V Čechách nás upozorňujú na slovenský prízvuk a na Slovensku zase na ten český. Nie je výnimkou, že v slovenskej vete použijeme české slovo (ako napr. tramvaj alebo březen), aby sme zase českému priateľovi nemuseli vysvetľovať, o čom vlastne hovoríme. A mne sa stáva aj to, že v jednom maili či sms-ke viackrát prepnem z jedného jazyka do druhého.
Oba jazyky (výborne) ovládam slovom aj písmom. A to je možno začiatok onej dilemy. Ktorý jazyk teda používať? Rozhodnutie nestačí. Slová z úst nejak vychádzajú samé, takže je potrebná sakra pevná voľa (nemám na českej klávesnici vokáň! Čo to je vokáň?)

Pre koho budem písať? Asi hlavne pre Slovákov žijúcich v ČR, ktorí sa asi najviac v mojich príspevkoch nájdu. Ale myslím, že si tu niečo nájdu aj Češi, ktorí chcú porozumieť Slovákom (a prípadne aj sami sebe :). A snáď by to mohlo platiť aj v opačnom garde (Češi v SR a Slováci, ktorí im chcú viac rozumieť).

A čo na mojom blogu nájdete?
Po prvé - historky z bežného života, niekedy aj vtipné. O tom, keď použijem nesprávne české slovo, keď mi niekto nerozumie alebo keď sa Čech snaží hovoriť po slovensky.
Po druhé - keďže mám 15-mesačného syna, na ktorého hovorím dvojjazyčne, som zvedavá, akou rečou prehovorí. Budete to mocť so mnou sledovať.
Po tretie - niekedy som nútená vyhľadať si informácie, ako to teda s tou českou gramatikou je. Nie vždy mi totiž rodený Čech dokáže poradiť. Takže možno aj pre vás tieto informácie budú užitočné.
Po štvrté - mám dojem, že každý správny blog musí obsahovať niečo o varení a jedle. Nebudem teda pozadu a jedna z tém budú špeciality či výnimočné veci zo slovenskej a českej kuchyne.
Po piate - "Slovak friendly" miesta v ČR alebo kde všade možete počuť slovenčinu.

Tak čo hovoríte? Bude sa vám to páčiť? Ja sa už teším, nápadov je zatiaľ dosť! :)