"Opekance" na Veľký piatok

Máme Veľký piatok. Moja mama hovorí, že u nich na Gemeri (kde to je?) sa v tento deň obedovali rezance s makom alebo tvarohom. My sme dnes ale mali chuť dať si k tomu maku "opekance". V našej rodine sa toto jedlo tradične podáva na obed v Štedrý deň. No chutí rovnako dobre aj inokedy.

Klasické opekance (v iných nárečiach aj bobáľky, pupáky, pupáčiky, pupáčky) sú také malé guľôčky z kysnutého cesta. Takéto tradičné opekance som asi ešte nikdy nejedla (ale som rozhodnutá ich niekedy vyskúšať!), pretože u nás je populárna ich jednoduchšia náhrada - obyčajné biele rožky.

Tak ako teda na to? Základnými surovinami sú pokrájané rožky a pomletý mak.

Rožky zalejeme horúcim osladeným mliekom (nárečovo by sa povedalo, že rožky "zbaríme"), posypeme makom, práškovým cukrom a zalejeme rozpusteným maslom. To je všetko.

Jednoduché a výborné. Doporučujem vyskúšať!

Finálny výsledok v miske:

A na tanieri:

Predveľkonočná cesta "domov"

Po zhruba 3 mesiacoch vyrážame na Slovensko. Cesta do Brna je nejaká nekonečná, sneží a dopravný servis hlási uzavretú D1, takže obchádzka. Potom tradičná zastávka v IKEA Brno - večera a vybláznenie sa dieťaťa. Registrujem, že rodina, ktorá sedí vedľa pri detskom kútiku, je nejaká dvojjazyčná. Matka na deti hovorí dosť nahlas, slovensky. Deti tiež používajú slovenčinu, keď sa pýtajú "Už ideme?". Otec im odpovedá "Jo, jdeme". Do toho sa z obchodného rozhlasu ozve oznam určený majiteľovi istého vozidla a podľa prízvuku oznamujucej je nám všetkým jasné,že to je proste ďalšia "Slovena".
Pokračujeme v ceste. Na mobile si čítam mail od známeho (tiež Slovák v Prahe, ktorý občas hovorí česky a niekedy slovensky, tento mail bol ale v slovenčine) a všímam si, že v slove "kamarát" namiesto t napísal d. Rozmýšľam, koľko času uplynie, kým takúto vec už nepostrehnem.
Prekročili sme hranice. Cesta sa okolo Drietomy zmenila - pravidelne nás to nadhadzuje, občas sa koleso prepadne do diery. Od šoféra počujem najprv hlášky typu: "Skončili Čechy, skončila pěkná cesta.." alebo "Ty vole, co to je?", neskôr sa obmedzí už len na povzdychnutia.
Okolo Handlovej cesta primŕza. Zdá sa mi, že ideme tak dlho, ako keby sme šli do Chorvátska. Tesne pred polnocou sme šťastne "doma".

Založenie FB stránky!

Kontrolujte na www.facebook.com/dilemaslovakocesky

Vínna klobása na čiernom pive

Vínnu klobásu som kedysi vôbec nepoznala. Až po presťahovaní sa do ČR som sa v obchode dívala na toto dlhé niečo. Sama o sebe nemá nejakú výraznú chuť, ale keď sa dobre urobí, je výborná. Česká wiki o nej píše toto:

"Vinná klobása je tradiční česká uzenina, příbuzná bavorské bílé klobáse. Vyrábí se z vepřového, někdy i telecího masa, které se jemně umele, přidají se rohlíky namočené v mléce, bílé víno, muškátový květ a citrónová kůra. Hmota se naplní do přírodního střívka. Klobásy nejsou tepelně opracované, proto se musejí co nejdříve zkonzumovat. Nejčastěji se stočí do spirály, která se zajistí špejlí a opeče na rozpáleném tuku. Protože vznikne červené kolo připomínající Slunce, bývá vinná klobása tradičním vánočním jídlem jako oslava slunovratu."

No a toto je môj najobľúbenejší recept z vínnej klobásy.

Suroviny:

asi 1 kg vínnej klobásy

200 g anglickej slaniny

200 g paradajkového pretlaku

200 ml čierneho piva

2 cibule

4 strúčiky cesnaku

Postup:

Z vínnej klobásy stočíme asi 20 slimákov (v prstoch oddelíme vnútro črievka, zatočíme a potom črievko prerežeme) a zopneme ich špáratkom (uvidíte, s akými veľkými slimákmi sa vám bude dobre pracovať; mne boli minule špáratka krátke, tak nabudúce asi použijem špajdľu).

Tieto slimáky opečieme na oleji a presunieme ich do zapekacej misy. Do oleja na panvici hodíme rezance slaniny, keď sa trochu vyškvarí, pridáme nakrájanú cibuľu a cesnak, smažíme asi 5 minút. Potom pridáme pretlak a pivo, zamiešame a touto zmesou zakryjeme klobásky. Zapečieme v rúre 15-20 minút.

Ako prílohu mám najradšej zemiakovú kašu, dobrý je k tomu aj šalát z čerstvej alebo nakladanej zeleniny. A zapijeme pivom, ktoré nám zostalo z varenia!

Čo nájdete na tomto blogu?

A) historky z bežného života, niekedy aj vtipné. O tom, keď použijem nesprávne české slovo, keď mi niekto nerozumie alebo keď sa Čech snaží hovoriť po slovensky.
B) keďže mám 15-mesačného syna, na ktorého hovorím dvojjazyčne, som zvedavá, akou rečou prehovorí. Budete to môcť so mnou sledovať.
C) + D) niekedy som nútená vyhľadať si informácie, ako to teda s tou českou gramatikou je. Nie vždy mi totiž rodený Čech dokáže poradiť. Takže možno aj pre vás tieto informácie budú užitočné. A občas zistím, že aj v tej slovenčine nejak plávam...
E) + F) mám dojem, že každý správny blog musí obsahovať niečo o varení a jedle. Nebudem teda pozadu a jedna z tém budú špeciality či výnimočné veci zo slovenskej a českej kuchyne.
G) "Slovak friendly" miesta v ČR (asi najviac v Prahe) alebo kde všade môžete počuť slovenčinu.

Vegánska kaviareň VEG TEG

Keď som vo VEG TEG bola prvýkrát (v deň otvorenia tejto pražskej kaviarne), nepočula som ani jedno české slovko - a to som tam stretla minimálne piatich ľudí - takže naozaj "Slovak friendly" miesto. Nájdete ho blízko náplavky na adrese Trojická 8.

Ich príspevky na Facebooku mi pripomínajú moju českoslovenčinu. Dnes majú v ponuke napríklad "borůvkové srdiečka s jogurtom", videla som už aj "čokoládovo arašídový koláč", "Jáhelník, čo v sebe skrýva jablká, mak, broskev" apod.
Mimochodom, personál je veľmi príjemný a ústretový, jedlá výborné, prostredie štýlové (mimo iného sa aktuálne môžete pokochať umením pri príležitosti výstavy obrazov!). Keďže kávu nepijem, tú som neochutnala, ale vraj je tiež super (Doubleshot). Navštívte toto miesto a posúďte sami. Ja odporúčam.

Ťapi-ťap, paci-pac a podobne

Náš 15-mesačný syn má otca Čecha a mamu Slovenku, oba občianstva, národnosť neviem akú (tiež obe?) a väčšinu svojho života pobýva v Českej republike. Jeho otec s ním hovorí čisto česky a ja československy. Už niekoľkokrát som si dala predsavzatie, že na neho budem hovoriť len v jednej reči (prípadne doma slovensky a na verejnosti česky), ale tento cieľ je pre mňa nesplniteľný. Stále tie dva jazyky miešam. A pýtam sa samej seba, nakoľko mu tým v hlave pôsobím chaos.
Moja bývalá kolegyňa (tiež Slovenka vydatá za Čecha v Čechách) sa deťom do šiestich mesiacov života prihovárala len v slovenčine a potom im všetky veci prekladala do oboch jazykov (napr. "obujeme si topánočky, botičky"). Možno dobrý model, ale ani ten nie som schopná dodržať. Keď čítame knižku, hovorím "aha beruška, lienka" alebo "tu je žížala, dážďovka", ale na prechádzke, prípadne v rýchlom každodennom živote sa obmedzím len na jeden jazyk (ten, ktorý mi práve príde na rozum).
A tak som zvedavá, v akom jazyku náš Honzík prehovorí. Zvuky, ktoré z neho zatiaľ vychádzajú (ako napr. "tata", "mama", "bé", "mimi"), znejú vcelku česky aj slovensky (až na jasne české "ne"). Ale aj tak sme už narazili na nedorozumenia. Ja som ho učila tlieskať "ťapi-ťap" a moja kamarátka od neho chcela "paci-pac" (o ťapkaní Češi hovoria, až keď dieťa začne chodiť). Keď ma hladká, hovorím mu, že robí "moja-moja" a iná kamarátka sa ho pýtala, či už vie urobiť "malá-malá".
V každom prípade by ma zaujímalo, ako s deťmi rozprávate vy ostatní Čechoslováci a Slovákočeši. A ako by to malo byť správne? Všetky články, čo som kedy našla o bilingválnej výchove, sú totiž o jazykoch, ktoré nie sú tak príbuzné ako slovenčina a čeština.