Po zhruba 3 mesiacoch vyrážame na Slovensko. Cesta do Brna je nejaká nekonečná, sneží a dopravný servis hlási uzavretú D1, takže obchádzka. Potom tradičná zastávka v IKEA Brno - večera a vybláznenie sa dieťaťa. Registrujem, že rodina, ktorá sedí vedľa pri detskom kútiku, je nejaká dvojjazyčná. Matka na deti hovorí dosť nahlas, slovensky. Deti tiež používajú slovenčinu, keď sa pýtajú "Už ideme?". Otec im odpovedá "Jo, jdeme". Do toho sa z obchodného rozhlasu ozve oznam určený majiteľovi istého vozidla a podľa prízvuku oznamujucej je nám všetkým jasné,že to je proste ďalšia "Slovena".
Pokračujeme v ceste. Na mobile si čítam mail od známeho (tiež Slovák v Prahe, ktorý občas hovorí česky a niekedy slovensky, tento mail bol ale v slovenčine) a všímam si, že v slove "kamarát" namiesto t napísal d. Rozmýšľam, koľko času uplynie, kým takúto vec už nepostrehnem.
Prekročili sme hranice. Cesta sa okolo Drietomy zmenila - pravidelne nás to nadhadzuje, občas sa koleso prepadne do diery. Od šoféra počujem najprv hlášky typu: "Skončili Čechy, skončila pěkná cesta.." alebo "Ty vole, co to je?", neskôr sa obmedzí už len na povzdychnutia.
Okolo Handlovej cesta primŕza. Zdá sa mi, že ideme tak dlho, ako keby sme šli do Chorvátska. Tesne pred polnocou sme šťastne "doma".
Žádné komentáře:
Okomentovat