2015/04/03

"Opekance" na Veľký piatok

Máme Veľký piatok. Moja mama hovorí, že u nich na Gemeri (kde to je?) sa v tento deň obedovali rezance s makom alebo tvarohom. My sme dnes ale mali chuť dať si k tomu maku "opekance". V našej rodine sa toto jedlo tradične podáva na obed v Štedrý deň. No chutí rovnako dobre aj inokedy.

Klasické opekance (v iných nárečiach aj bobáľky, pupáky, pupáčiky, pupáčky) sú také malé guľôčky z kysnutého cesta. Takéto tradičné opekance som asi ešte nikdy nejedla (ale som rozhodnutá ich niekedy vyskúšať!), pretože u nás je populárna ich jednoduchšia náhrada - obyčajné biele rožky.

Tak ako teda na to? Základnými surovinami sú pokrájané rožky a pomletý mak.


Rožky zalejeme horúcim osladeným mliekom (nárečovo by sa povedalo, že rožky "zbaríme"), posypeme makom, práškovým cukrom a zalejeme rozpusteným maslom. To je všetko.

Jednoduché a výborné. Doporučujem vyskúšať!

Finálny výsledok v miske:


A na tanieri:



Predveľkonočná cesta "domov"

Po zhruba 3 mesiacoch vyrážame na Slovensko. Cesta do Brna je nejaká nekonečná, sneží a dopravný servis hlási uzavretú D1, takže obchádzka. Potom tradičná zastávka v IKEA Brno - večera a vybláznenie sa dieťaťa. Registrujem, že rodina, ktorá sedí vedľa pri detskom kútiku, je nejaká dvojjazyčná. Matka na deti hovorí dosť nahlas, slovensky. Deti tiež používajú slovenčinu, keď sa pýtajú "Už ideme?". Otec im odpovedá "Jo, jdeme". Do toho sa z obchodného rozhlasu ozve oznam určený majiteľovi istého vozidla a podľa prízvuku oznamujucej je nám všetkým jasné,že to je proste ďalšia "Slovena".
Pokračujeme v ceste. Na mobile si čítam mail od známeho (tiež Slovák v Prahe, ktorý občas hovorí česky a niekedy slovensky, tento mail bol ale v slovenčine) a všímam si, že v slove "kamarát" namiesto t napísal d. Rozmýšľam, koľko času uplynie, kým takúto vec už nepostrehnem.
Prekročili sme hranice. Cesta sa okolo Drietomy zmenila - pravidelne nás to nadhadzuje, občas sa koleso prepadne do diery. Od šoféra počujem najprv hlášky typu: "Skončili Čechy, skončila pěkná cesta.." alebo "Ty vole, co to je?", neskôr sa obmedzí už len na povzdychnutia.
Okolo Handlovej cesta primŕza. Zdá sa mi, že ideme tak dlho, ako keby sme šli do Chorvátska. Tesne pred polnocou sme šťastne "doma".